Ako pestovať oregano

Oregano patrí medzi divoko rastúce bylinky. Dorastá do výšky 50-60 cm, tvarom nápadne pripomína malý polokrík. Je rozšírená v oblastiach Stredozemného mora a veľa ľudí ju pozná pod názvom majorán či Pamajorán obyčajný.

Má silné antibiotické a protizápalové účinky, pomáha pri nespavosti, je silným antioxidantom  a obsahuje veľké množstvo vitamínov, preto je viac ako vítaným pomocníkom v našej kuchyni.

Druhy oregana

Po celom svete sa v rôznych kuchyniach objavujú rozličné druhy oregana. V našich končinách je najznámejším druhom pamajorán obyčajný (Origanum vulgare) z čeľade hluchavkovité, podobne ako napríklad mäta. Pamajorán obyčajný je nenáročný na pestovanie, preto sa pestuje v teplejších aj chladnejších podnebiach, v kvetináčoch v interiéri, ale aj voľne na záhrade a v bylinkových záhonoch. Na Slovensku sa často stretávame aj s jeho odrodami, napr. s gréckym oreganom (Origanum vulgare, odr. hirtum) s chlpatými tmavozelenými lístkami a širokým využitím v stredomorskej kuchyni, alebo so zlatým oreganom (Origanum vulgare, odr. aureum) so zlatistými lístkami, jemnou chuťou a výraznou vôňou.

Za zmienku stojí aj sýrske oregano (Origanum syriacum) zo Stredného východu so sivozelenými lístkami, ktorého chuť sa líši – okrem oregana pocítite aj štipľavú mätovú príchuť. Zaujímavé je okrasné oregano „Kent Beauty“, ktoré je odrodou pamajoránu hladkého (Origanum laevigatum). Okrasné oregano sa pestuje hlavne v teplejších a suchších podnebiach a obdivuhodné je svojimi okrasnými lístkami a prenikavou arómou. Keďže jeho chuť je veľmi jemná, až nevýrazná, na varenie sa takmer vôbec nepoužíva. Aj keď stretnúť sa môžete aj s mexickým alebo kubánskym oreganom, tieto názvy rastlín majú s oreganom spoločný skutočne len názov – ide totiž o rastlinu, ktorú poznáme pod názvom nádchovník.

Vhodné podmienky na pestovanie

Optimálne a prospešné prostredie pre rast oregana predstavuje slnkom presvetlená oblasť. Patrí medzi svetlomilné rastliny a vyhovuje jej 18 – 20 °C, pri vyššej teplote sa zvykne ťahať za slnečnými lúčmi, čo rastlinu značne oslabuje. Zásadne sa vyhnite prievanu. Oregano patrí medzi trvalky a bezproblémovo prezimuje i v našich podmienkach.

Substrát

Oregano môžete pestovať v zimných mesiacoch vnútri príbytkov napr. v kvetináči na okennom parapete. Keď vyjde slniečko na oblohu a zima sa prelinie do leta určite ju dajte na balkón či terasu. Odvďačí sa vám za to voňavými bylinkami, pretože slnenie je jej obľúbená záležitosť. Oregano, tak ako mnohé bylinky, je nenáročná rastlina, ktorá si nepotrpí na veľké množstvo živín v pôde. Stačí mu mierne výživná pôda bez prihnojovania, a pôdy s vysokým obsahom mikronutrientov dokonca môžu mať vplyv na chuť byliny. Z hľadiska priepustnosti je však dôležité vyhnúť sa ťažkým pôdam, v ktorých by rastlina stála vo vode. Voľte preto skôr piesočnaté pôdy, ktoré sú ľahké a dobre priepustné. Rastlina nie je náročná ani čo sa týka kyslosti pôdy. Dariť sa jej bude ako v kyslej, tak aj v zásaditej pôde v rozsahu pH od 6 do 8. Ak plánujete zasadiť oregano v kvetináči, použiť môžete substrát pre bylinkové záhrady alebo si vyrobiť vlastný substrát zmiešaním pôdy, piesku, perlitu a rašeliny v pomere 1:1:1:1.

Zálievka

Množstvo vody potrebnej pre oregano závisí od druhu oregana aj ročného obdobia. Vo všeobecnosti však platí, že menej je viac. Oregano treba polievať pravidelne, avšak nepotrebuje stáť vo vlhkej pôde. Bylinku polievajte až vtedy, keď substrát vyschne, čo si overte zapichnutím prstu do pôdy. Ak ste zasadili mladú rastlinku, polievajte ju 1 – 2 razy do týždňa, po zakorenení už menej. Vlhkú pôdu nepolievajte a zálievku obmedzte počas vlhkých mesiacov, keďže inak hrozí odhnitie korienkov alebo vznik plesní a hubovitých ochorení.

Hnojenie

Oregano je bylina nenáročná na živiny a ak rastie voľne v záhrade, hnojenie je skutočne málokedy potrebné. Ak pri vysadení na jar primiešate do pôdy trochu kompostu, s hnojením si nemusíte robiť starosti. Hnojenie môže byť potrebné akurát v prípade oregana rastúceho v kvetináčoch, kde sa v obmedzenom množstve pôdy môžu živiny vyčerpať. Nízky obsah živín si môžete overiť testom pôdy, avšak spoznáte to aj tak, že oregano rastie veľmi pomaly, je malé, žltnú mu lístky alebo strácajú farbu. Vtedy je možné použiť hnojivo s obsahom dusíka, fosforu a draslíka (5 – 10 – 5). To sa aplikuje len na jar, pred zasadením do pôdy, resp. pri presádzaní, a na jeseň, keď sa oregano pred zimovaním obstriháva. Používa sa len polovičné množstvo odporúčanej dávky – nadmerné množstvo hnojiva môže pozmeniť chuť oregana.

Pestovanie zo semienka

Oregano je možné vypestovať aj zo semienka, aj keď ide o dlhší proces. Semienka si môžete zakúpiť v špecializovaných záhradníckych predajniach alebo pozbierať z odkvitnutých rastlín. Ak budete semienka kupovať, skutočne voľte radšej špecializované predajne než lacné semienka, pretože na ich kvalite záleží. Ak sa rozhodnete semienka pozbierať, nechajte oregano zakvitnúť a po odkvitnutí sledujte, či sa vytvorili semienka. Tie musia zhnednúť a vyschnúť. Aj po pozbieraní semienok je potrebné nechať ich dosušiť a následne uskladniť na suchom a tmavom mieste. Semienka oregana sú veľmi jemné, preto s nimi zbytočne nadmerne nenarábajte.

Semienka nevysievajte priamo do záhrady – je vhodnejšie zasadiť ich do nádob v interiéri. Pripravte si substrát pre bylinkovú záhradku alebo namiešajte pôdu, piesok, perlit a rašelinu. Pôda musí byť dobre priepustná, aby semienka nestáli vo vode. Semienka rovnomerne rozosejte v nádobe, no nezakrývajte ich pôdou. Pôdu zvlhčte rozprašovačom a udržiavajte mierne vlhkú, nie premočenú. Nádobu uložte na teplé a svetlé miesto, čo podporí rast byliny. Tá by mala vyklíčiť za 10 – 15 dní pri optimálnych podmienkach. Sadenie semienok je najvhodnejšie na jar, po 4 týždňoch po posledných nočných mrazoch. Po vyklíčení potom rastliny možno bez obáv presunúť do bylinkového záhona. Rastlinky saďte s 30 cm medzerami.

Rozmnožovanie oregana

Ak si chcete oregano rozmnožiť, najjednoduchším a najrýchlejším spôsobom je rozmnožovanie z odrezkov. Odrezky strihajte čistými nožnicami alebo nožom šikmým rezom, pričom vždy strihajte nad lístkami. Odrezok by mal byť približne 8 – 12 cm dlhý. Postupne odstráňte lístky zo spodnej polovice až dvoch tretín odrezku, ktorý bude takto pripravený na zapustenie korienkov. Najčastejším spôsobom je zapustenie korienkov vo vode – odrezok sa ponorí do nádoby s vodou po tú časť, ktorá je zbavená lístkov. Odrezky vo vode potom uložte k oknu, aby mali dostatok svetla a tepla, no nie na priame slnko. Keď korienky začnú rásť a dosiahnu dĺžku 2 – 3 cm, odrezok je pripravený na zasadenie do kvetináča alebo do záhrady.

Odrezky možno vložiť aj priamo do pôdy, no v takom prípade si vyžadujú namočenie do rastového hormónu. Odrezky, ktoré sa nechajú zakoreniť v pôde, je potrebné pravidelne polievať, no nesmú stáť premočené v substráte, inak hrozí odhnitie. Rastlinu môžete prikryť aj odrezanou plastovou fľašou, ktorá vytvorí teplejšie prostredie. Odrezok sa zakorení približne za 3 týždne, vtedy potrebuje dostatok svetla a tepla. Ak chcete takéto oregano presadiť do záhrady, doprajte mu pár dní navyše v zakoreňovacej fáze, pretože bude potrebovať pevnejšiu koreňovú sústavu.

Zber byliniek

Bylinky je vhodné zbierať dvakrát do roka, na jar, keď má rastliny nové výhonky a na jeseň, pred zazimovaním rastlinky. Avšak môžeme ich zbierať i priebežne, je to len na spôsobe zberu, ktorý si zvolíte.

Na zber je najvhodnejšie vybrať si teplý deň, pričom ráno je potrebné počkať, kým vyschne ranná rosa. Oregano sa zbiera ráno práve preto, že v tomto čase je v rastline najvyššia koncentrácia esenciálnych olejov. Zbierajte stonky, ktoré sú aspoň 12 cm vysoké, pričom na zber používajte dezinfikované nožnice. Pred sušením byliniek je vhodné opláchnuť ich pod tečúcou vodou alebo mierne potriasť, aby sa zbavili prachu. Stonky byliniek spolu zviažte a zaveste do tmavej, suchej a dobre vetranej miestnosti. Po vyschnutí sa lístky dajú stiahnuť zo stonky jediným pohybom prstov. Tieto sušené lístočky uložte do tmavej, uzatvárateľnej nádobky. Sušené oregano nesmie mať prístup k vlhku, vzduchu alebo slnečným lúčom, inak bude strácať chuť, arómu, alebo sa znehodnotí.

Oregano možno zakonzervovať aj mrazením s olivovým olejom. Postačí vám na to nádoba na tvorbu kociek ľadu, do ktorej vložte lístočky oregana takmer po okraj a zalejte olivovým olejom. Nechajte zamraziť, následne kocky preložte do plastového vrecúška s uzáverom a vložte späť do mrazničky. Takto si zachováte čerstvú vôňu oregana a ľadovú kocku budete môcť kedykoľvek pridať do polievok, omáčok alebo k mäsu.

Zimovanie

Oregano, podobne ako viaceré ďalšie bylinky, môže prezimovať aj na záhrade a na jar vyženie opäť nové výhonky. Na to, aby čo najlepšie prečkalo zimu, je vhodné ho na jeseň upraviť. Kým začnú nočné mrazy, vyplejte bylinkový záhon od burín a zbavte sa odumretých častí rastliny, nafúkaných listov a nečistôt. Vďaka tomu sa v záhone nebude zachytávať nadbytočná vlaha, ktorá by viedla k plesniam. Oregano na jeseň treba aj zostrihať, aby malo menšiu spotrebu živín v zime. Strihajte najvrchnejšie lístky, ktoré môžete vysušiť a odložiť do varenia. Okolo rastlín následne pokryte pôdu mulčom, čím vytvoríte ochrannú izolačnú vrstvu pred mrazom.

Ak máte oregano vysadené v kvetináčoch, môžete ho nechať v exteriéri, no vhodné je umiestniť ho pod striešku, čím sa redukuje množstvo zrážok, ktoré prijme. V zime je všeobecne vhodné obmedziť polievanie na minimum a ak už oregano polejete, tak vtedy, keď nemrzne. Oregano v kvetináčoch môžete premiestniť aj dovnútra, avšak do chladnej, nevykurovanej miestnosti s dobrým vetraním. Oregano nezabudnite ostrihať a zbaviť poškodených lístkov alebo vysušených kvetov. Rastliny, ktoré sa rozhodnete ponechať vonku, je vhodné izolovať od zeme, teda položiť na vyvýšený povrch, napr. na stôl, a uistiť sa, že kvetináč má zospodu diery, aby v ňom nestála voda, čím sa predíde jej zamrznutiu a poškodeniu koreňovej sústavy. Počas obzvlášť mrznúcej zimy možno oregano prikryť aj netkanou fóliou.

Choroby a škodce

Oregano je rastlinou, ktorá sa často sadí do záhrady na ochranu iných rastlín pred škodcami. Jej aróma môže škodcov odradiť a pôsobiť tak ako prírodný repelent. Avšak napriek tomu, že oregano je pomerne odolná rastlina, aj ju môžu z času na čas napadnúť škodcovia alebo sa môžu vyskytnúť hubovité ochorenia.

S čím sadiť oregano

Ak premýšľate, kam oregano vysadiť, máme dobrú správu – oregano sa znáša s takmer každou rastlinou. Preto je obľúbenou súčasťou bylinných záhonov, zeleninových záhrad a dokonca aj skaliek a alpských záhrad. Oregano svojou arómou láka opeľujúci a užitočný hmyz, čo využívajú aj včelári sadením oregana v blízkosti úľov, odpudzuje škodcov a zvyšuje vlhkosť v okolí. Hodí sa ku všetkej zelenine, avšak predovšetkým k paradajkám, paprikám, brokolici, fazuli, špargli a kapuste. To isté platí pri bylinkách, avšak je vhodné sadiť ho najmä k stredomorským bylinkám ako bazalka, majorán, tymian, bobkový list, šalvia či rozmarín, ktoré majú podobné nároky na vodu a pôdu. Nie sú známe žiadne rastliny, ktorým by prítomnosť oregana v záhone vyslovene prekážala, iba ak by im oregano v záhrade tienilo a bránilo v raste.

Priaznivé účinky oregana

Kým oregano používame prevažne v kuchyni za účelom dochutenia jedál a zvýraznenia arómy, málokto vie, že táto bylinka má aj mnoho priaznivých účinkov na ľudské zdravie. Oregano je bohaté na antioxidanty, čo znamená, že pomáha bunkám bojovať proti oxidačnému stresu, predčasnému starnutiu a poškodeniu. Zároveň má aj antibiotické a antivirálne vlastnosti, vďaka čomu stojí za povšimnutie pri liečbe bakteriálnych ochorení a viróz. Tak ako ovocie a zelenina, aj oregano môže byť skvelým doplnkom stravy, ktorý podporí imunitný systém. Imunitu často oslabujú aj zápalové ochorenia, ktoré sú nielen výsledkom zranení, ale často súvisia aj s chronickými zápalmi v tele. Štúdie ukazujú, že látky obsiahnuté v oregane môžu pomôcť znižovať zápal a dokonca majú potenciál v boji proti rakovinovým bunkám.

Ako využiť oregano

Keďže ide o bylinku, dá sa jednoducho zapracovať do nášho jedálnička. Oregano sa dá v kuchyni využiť rôznymi spôsobmi, pričom nemusí ísť len o stredomorskú kuchyňu. Pravdou však zostáva, že práve tam má najširšie zastúpenie – či už ide o pizzu, pesto, cestoviny a omáčky, oregano býva takmer vždy ich súčasťou. Všeobecne sa však hodí do polievok, k mäsu, rybám a morským plodom, vegánskym pokrmom, šalátom, pečeným zemiakom, baklažánu, cukine a zelenine aj najrôznejším omáčkam. Neraz sa používa v kombinácii s cesnakom, cibuľou, olivovým olejom, bazalkou a tymianom, napríklad ako dresing na dochutenie paradajok a mozzarelli. Z čerstvého aj sušeného oregana možno pripraviť aj čaj – na 1 šálku vám stačí lyžička oregana. Možno ho dochutiť medom a podávať na bolesť hlavy. V kombinácii s octom dokáže tiež poslúžiť ako domáci čistiaci prípravok, ktorým možno čistiť umývadlá, kachličky a sprchu.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 16.06.2017
Posledná aktualizácia: