Ako pestovať pivónie

Pivónie sú podľa starodávnych tradícií symbolom bohatstva a cti. Pestovali sa v záhradách cisárskych rodín v Číne, neskôr v Japonku, až sa približne pred 200 rokmi dostali do Európy.

Kvôli ich zbožnému uctievaniu mali veľkú hodnotu a nevesty ich nosili do nového manželského zväzku ako veno. Pivónie majú honosný vzhľad, vďaka krásnych kvetom. Kvety sú guľovitého tvaru a najčastejšie sa vyskytujú v bielej či ružovej farbe.

Čo o nich vieme?

Pivonky delíme do 2 skupín. Prvou sú bylinné pivonky, ktorým každý rok odumierajú nadzemné časti. Druhú skupinu tvoria drevité pivónie. Výhonky im po odkvitnutí zdrevnatejú a stávajú sa kríkmi. Bylinné pivonky majú nižší vzrast ako zdrevnatené pivónie, ktoré dokážu narásť až do výšky 2 metrov. U bylinných je výška približne 40 – 75 cm. Na starostlivosť nie sú náročné, avšak vyžadujú trvalé stanovisko. Nepresádzajte ich, až pokým to nie je vyslovene nutné.

Okrem týchto pivoniek poznáme aj pivonky itoh, ktoré predstavujú hybrid medzi drevitými a bylinnými pivonkami. Vyšľachtil ich Dr. Itoh v 90. rokoch, na ktorého prácu potom nadviazali ďalší šľachtitelia a vznikli tak rôznofarebné odrody pivoniek vysoké 1 m.

Pivonky všetkých skupín možno nájsť v rôznych farebných variantoch – od bielej cez ružovú, krémovú, červenú až po fialovú. Aj samotné kvety sa môžu líšiť veľkosťou a tvarom, poznáme jednoduché pivonky, japonské, korunkovité či poloplnokveté. Líšia sa aj vôňou, niektoré voňajú výrazne, iné takmer vôbec. V niektorých prípadoch je vôňa svieža, citrusová, v iných pripomína vôňu ruže. Jestvuje niekoľko stoviek odrôd a druhov pivoniek, preto si skutočne je z čoho vyberať. Pred kúpou si vždy skontrolujte špeciálne nároky konkrétneho druhu pivonky a uistite sa, že je vhodná na pestovanie aj vo vašej záhrade.

Pivonky delíme na základe toho, v akej krajine boli vyšľachtené. Z Japonka pochádzajú vyššie kry s jednoduchými kvetmi, ktoré nemajú takú výraznú vôňu ako napríklad čínske. Medzi najznámejšiu pivonku patrí Pivonka krovitá. Najkrajšími kvetmi s priemerom až 25 cm sa pýši odroda Rockie. Kvety majú nádherné sfarbenie a nezameniteľnú vôňu. Najčastejšie sa u nás pestuje pivonka Lemoineova. Je to medzinárodným krížencom, ktorý vytvára kry vysoké 1 meter.

Stanovište

S vysádzaním pivoniek  s vyvinutým koreňovým obalom začnite na jar. Pivonky bez koreňov vysádzajte na jeseň, aby stihli do prichádzajúcich mrazov zakoreniť. Na výbere miesta si dajte záležať – pivonky nemajú rady presádzanie, preto miesto, ktoré vyberiete, by malo byť miesto, na ktorom dlhé roky zostanú. Pri výbere stanovišťa hľadajte také miesto, ktoré spĺňa dve hlavné kritériá, a to dostatok slnečných lúčov a cirkuláciu vzduchu. Pivonky nemajú rady tieň a polotieň, v takých podmienkach by sa im nedarilo zakvitnúť. Tieto rastliny sú zároveň náchylné na huby a plesne, ktoré sa vyskytujú práve vo vlhkých podmienkach. Preto potrebujú okolo seba priestor, aby bola cirkulácia vzduchu umožnená, keďže pivonky ako kry majú už beztak husté konáriky. Pivonky tiež nerady stoja v premočenej pôde, preto ich nesaďte na miesto s ťažkou a nepriepustnou pôdou. Priepustnosť pôdy môžete zlepšiť aj primiešaním kompostu.

Výhonky saďte šikmo, čím dosiahnete bohatý rast kra. Nesmiete ich však zasadiť príliš hlboko! Dosiahli by ste tým síce bohatý rast, ale pivonky by nezakvitli, a ak áno, tak len veľmi slabo. Dobré je pripraviť si jamu s rozmermi 50 x 50 x 50 cm. Na spodku jamy môžete vytvoriť drenáž z piesku alebo jemného štrku.

Pivonkám vyhovuje priepustná, mierne kyslá pôda. Nevhodné sú ťažké a premočené pôdy, ktoré sťažujú ich rast. Zeminu premiešajte s hnojivom a výhonky zasaďte. Na záver zalejte vodou a prikryte čečinou či drobným lístím, ktoré bude rastlinu chrániť pre mrazmi.

Zálievka

Pivonky sú síce odolné voči suchu a neznášajú premočené pôdy, v ktorých môže dôjsť k hnitiu koreňov. To však neznamená, že nepotrebujú pravidelnú zálievku. Dostatok vody potrebujú hlavne po zasadení, pri presádzaní, rozmnožovaní, počas letných horúčav a počas prvého roka rastliny. Nedostatok vody sa prejaví na vädnutí, ale aj zmenou farby listov, blednutím, vysychaním púčikov aj listov. Pivonky preto polievajte raz do týždňa a pri dospelých rastlinách raz za 2 týždne. Potrebu vody si môžete overiť aj dotykom pôdy. Prst zatlačte do pôdy – na povrchu môže byť síce suchá, ale nižšie ešte stále vlhká. Ak je pôda suchá aj v 5 cm hĺbke, rastlinu polejte. Rastlinu však neprelievajte, inak riskujete vznik hubových ochorení a plesní. Jednoduchým trikom, ako udržať miernu vlahu v pôde dlhšie, je obsypať okolie rastliny mulčom.

Hnojenie

Pivonky si na hnojenie nepotrpia, najmä prvé tri roky po výsadbe. Rastlinu môžete neskôr hnojiť minerálnym hnojivom alebo kompostom, ktorý zapracujete do pôdy – max. 7 cm pod zem.

Hnojivo môže podporiť ich rast a kvitnutie, najmä v prvých rokoch. Pivonkám chýba najčastejšie fosfor a niekedy dusík, ktoré možno doplniť hnojivom na pivonky, alternatívne hnojivom na tulipány, cibuľoviny alebo ruže, či kvalitným kompostom, pričom vhodné sú aj hnojivá s postupným uvoľňovaním. Keďže sa zaobídu aj bez hnojenia, úplne postačí aplikovať jednu dávku hnojiva raz ročne. Pri mladých rastlinách to môže byť na jar, keď rastú a potrebujú živiny navyše. Vhodné je vtedy použiť hnojivo s fosforom, no nižším obsahom dusíka. Ak chcete hnojením podporiť kvitnutie, hnojivo aplikujte, keď sa objavia prvé púčiky. Ďalšou možnosťou je hnojenie na jeseň, v septembri až októbri, vtedy rastline dodáte živiny pred príchodom zimy. Niektoré druhy pivoniek majú špeciálne nároky na hnojenie a čas hnojenia, preto si tieto informácie vopred skontrolujte.

Presádzanie a rozmnožovanie

Pivonky nepatria medzi kvety, ktoré by si rýchlo zvykali na nové prostredie. Ak presádzanie nie je nevyhnutné, radšej s tým počkajte. Nie nadarmo sa im hovorí trvalky. Mohlo by sa totiž stať, že rastlina by si nevedela zvyknúť na nové prostredie a uhynula by.

Najvhodnejším obdobím na rozmnožovanie pivónii je koniec leta, prelom augusta a septembra. Toto obdobie je zároveň vhodné aj na presádzanie pivónií. Pivónie by sa teoreticky dali rozmnožovať aj na jar, predtým, než vyrastú púčiky, no v danú sezónu tak riskujete omnoho menej kvetov. S pivonkami narábajte opatrne, sú to rastliny, ktoré zle znášajú presádzanie a akúkoľvek manipuláciu. Rýľom opatrne vyberte rastlinu zo zeme aj s korienkami. Na rastline identifikujte vegetačné pupene a ostrým nástrojom oddeľte korienky od seba tak, aby každá oddelená časť mala aspoň 2 pupene.

Každý novú časť následne zasaďte do zeme. Sadí sa pomerne plytko, nie hlbšie než 3 cm (bylinné pivonky) alebo 7 cm (drevité pivonky). Dôvodom je kvitnutie; hlboko zasadené rastliny totiž kvitnú omnoho redšie, ak vôbec. K rastline nahrňte pôdu a pritlačte. Presadené rastliny nezabudnite dostatočne zavlažiť hneď po zasadení a uistite sa, že v nasledujúce dni má stále mierne vlhkú pôdu. Ich rast možno podporiť prísunom živín, či už z kompostu alebo z hnojiva. Rozmnožené pivonky vám v nasledujúcu sezónu pravdepodobne nezakvitnú, no kvety môžete očakávať už o rok – dva.

Sadenie pivoniek zo semienka

Pivonky sa dajú rozmnožiť aj semienkami, ktoré môžete z odkvitnutých kvetov pozbierať koncom leta (august/september), no semienka si môžete aj zakúpiť. Zbierajte len dobre dozreté semienka a nezabudnite ich nechať vyschnúť. Zasadiť pivonky možno dvomi spôsobmi – buď ich zasejete vonku, na záhrade, alebo vo vnútri v kvetináči. Sadenie vonku je jednoduché. Stačí si nájsť vhodnú hriadku a semienka zasadiť do zeme, prikryť tenkou vrstvou zeminy a poliať. Zasadené semienka udržiavajte mierne vlhké, nie mokré (mohli by splesnivieť), ani suché (mohol by sa zastaviť rast). Takýmto sadením napodobňujete prirodzené vysádzanie v prírode – po odkvitnutí kvetov sa semienka uvoľnia, rozsejú v pôde, počas skorej jesene dostanú stále dostatok tepla a slnečných lúčov, v zime sa teploty znížia, aby zase počas jari rastlina rástla.

Ak sa rozhodnete sadiť v kvetináči a pivonky umiestniť v interiéri, tento prirodzený ročný cyklus sa bude napodobňovať prispôsobením teplôt. Semienka pivoniek zasaďte do dostatočne veľkých nádob, aby mali okolo seba priestor na rast. Pôdu zalejte a udržiavajte mierne vlhkú. Nádobu umiestnite do miestnosti s izbovou teplotou, kde by mala zostať približne 3 mesiace alebo dovtedy, kým sa nevyvinie koreňová sústava. Po tomto období umiestnite kvetináč na chladné miesto, napr. do pivnice, garáže alebo nevykurovanej časti domu. V miestnosti však nesmie mrznúť, vhodné sú teploty od 5 do 15 °C. Na jar môžete pivonku vziať a presadiť do záhrady k ďalším rastlinám. Táto metóda je síce komplikovanejšia, no oplatí sa hlavne vtedy, ak máte obavy, že by vám mladú rastlinu mohli poškodiť škodce (hlodavce) alebo mrazy.

Prezimovanie

Pivonky sú voči chladu dobre odolné a nevyžadujú si komplikovanú údržbu či úpravu. Bylinné pivonky je pred zimou potrebné zostrihať, ostane len malá časť stonky nad zemou, na ktorej sa nachádzajú ružové puky. Tá je voči mrazu dobre odolná a na jar sa budete môcť tešiť na rast novej rastliny. Ak pivonku na jeseň nezostriháte, nemajte obavy – stane sa v podstate to isté. Horná časť rastliny by odumrela a na jar by nastal nový rast výhonkov. Ostrihaním a odstránením zvyškov rastliny však okolie pivonky pekne upravíte, teda nebude sa v ňom zdržiavať vlhkosť, čo je vždy vhodným prostredím pre tvorbu plesní, vznik hubovitých ochorení a pod.

Ak máte drevité pivónie, nikdy ich nezrezávajte až k zemi, inak dôjde k nenávratnému poškodeniu. Pred zimou môžete korunu kra mierne upraviť – zbavte sa suchých a odumretých častí a ak chcete, odstrihnite prerastajúce konáriky. Všetky odstrihnuté časti zhrabte a odstráňte. Pivonky sú voči chladu pomerne odolné, no ak žijete v oblasti s tuhými zimami, k pivonke môžete nahrabať mulč. Ak chcete chrániť aj korunu kra, môžete ju zabaliť do netkanej textílie, no tento krok platí len pre skutočne chladné oblasti.

Rez – Drevité pivónie

Aj keď pivónie nepotrebujú žiadne radikálne orezávanie, vhodný rez môže podporiť ich zdravie, odolnosť proti škodcom a povzbudiť rast. Rastliny je treba prerezať skoro na jar, keď odstraňujete výhonky zo spodnej časti stonky, ale aj odumreté a vysušené časti rastliny. Skrátiť možno aj tie výhonky, ktoré vypĺňajú riedku časť kra, vďaka čomu porastú nové výhonky, ktoré danú časť lepšie vyplnia. Dôležité je vedieť, v ktorej časti stonku zrezať. Pivonky sa strihajú nad púčikom, no pokiaľ sú napadnuté chorobou, zastrihne sa až do zdravej časti stonky.

Rovnako sa o pivóniu postarajte aj na jeseň, koncom októbra, keď bude už väčšina listov vysušená. Všetky tieto odumierajúce časti odstrihnite, keďže zbytočne odoberajú rastline živiny. Odrežte aj výhonky v spodnej časti rastliny. Ak je pivónia neforemná alebo riedka, zľahka poobstrihávajte výhonky, aby sa rastlina začala tvarovať a výhonky hustnúť. Nezabudnite výhonky odstrihávať tesne nad púčikom, najlepšie šikmým rezom. Určite odstráňte aj všetky napadnuté časti rastliny, ktoré nikdy nekompostujte, ale zlikvidujte. Nôž alebo nožnice, ktoré ste použili, vždy vydezinfikujte, inak sa ochorenie bude šíriť ďalej. Po prestrihaní vždy odstráňte všetky odstrihnuté časti a opadané lístie, ktoré by sa inak stali miestom pre zadržiavanie vlahy, tvorbu plesní alebo aj útočiskom pre škodcov.

Ďalšie tipy na pestovanie pivoniek

Choroby a škodce

Pivónie sú relatívne odolné proti škodcom a chorobám, no ak sa už vyskytnú, treba si s nimi vedieť včasne poradiť. Základom je poskytnúť pivonkám vhodné podmienky na rast a dobre ich pripraviť na zimu. Mnohým ochoreniam sa takto dá predísť.

Ak sa na vašich pivonkách objavujú pleseň a hubovité ochorenia každoročne, skoro na jar sa odporúča rastliny preventívne postriekať fungicídnym postrekom. Postrek možno zopakovať, čo sa odporúča najmä vtedy, ak ide o daždivú jar. Mnohí začínajúci pestovatelia si všimnú, že pivonky lákajú mravcov a majú obavy, že rastlinu poškodia. Mravce sa objavia najmä pri vzniku pukov, ktoré vylučujú sladkú tekutinu podobnú tej, ktorú vylučujú vošky. Túto tekutinu síce konzumujú, no samotným pukom ani iným častiam rastliny neškodia. Mravce nepredstavujú škodcov, a preto nie je potrebné pred nimi pivónie chrániť.

Cena

Ceny pivoniek sa odvíjajú hlavne od ich druhu. Bylinné pivonky zakúpite v cenovom rozmedzí od 5 do 15 eur za rastlinu. Drevité pivonky sú o čosi drahšie, zvyčajne stoja okolo 15 – 20 eur za rastlinu v kvetináči. Ak hľadáte lacnejšiu alternatívu, zakúpiť si môžete aj semená pivoniek, ktoré stoja väčšinou v rozmedzí od 3 do 5 eur, alebo cibuľky pivoniek v rozmedzí od 5 do 8 eur. Ak nechcete riskovať, že vám semienka nevyrastú, investujte radšej do dospelej rastliny.

Prečo pivonky nekvitnú?

Často kladenou otázkou u začínajúcich pestovateľov je, prečo pivónie nekvitnú. Môže to mať niekoľko dôvodov.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 19.02.2018
Posledná aktualizácia: