Hraboše a hryzce v záhrade – ako sa ich zbaviť?

Keď začnete pestovať ovocie a zeleninu v záhrade, tak zistíte, že je to jednoducho vášeň a v podstate aj hobby na výplň voľného času. Aby vám všetko pekne vyrástlo, tak sa musíte o zeleninu pravidelne starať, plieť a polievať ju. V prípade, že máte sedavé povolanie a veľa času trávite v kancelárii, tak pre vás pestovanie môže byť relaxom a únikom, kde môžete prísť na nové myšlienky. Keď už sa rozhodnete pre pestovanie vlastných plodov, tak musíte brať do úvahy, že nie vždy bude všetko ružové. Vašimi nepriateľmi sa totiž stanú hlodavce a iné živočíchy, ktoré budú vašu úrodu ohrozovať.

Niektorí škodcovia sú takí, že nezničia celú úrodu a ešte ju viete aj po ich napadnutí zachrániť. Stačí na to použiť tie správne techniky a nástroje. Na druhej strane sú tu aj takí, ktorých sa zbavíte len veľmi ťažko a vaša úroda je v tomto prípade naozaj ohrozená. V tomto článku vám priblížime všetkých škodcov, ktorí sú v záhrade bežní, ako sa ich čo najjednoduchšie zbaviť a ochrániť tak svoju úrodu.

Obľúbené odpudzovače hryzcov a hrabošov

Druhy vyskytujúcich sa škodcov, čím sa živia

Do vašej záhrady sa nemusí prisťahovať len jeden škodca, ale môže ich byť hneď viacero. Preto je dobré vedieť ich špecifické črty, aby ste ich vedeli podľa nich odlíšiť a na základe toho potom použiť jednotlivé metódy, aby ste sa ich zbavili. Predsa len, na každého škodcu platí niečo iné, takže je dôležité vedieť, s kým máte dočinenia.

Hryzec vodný

Ako už názov tohto druhu naznačuje, tak hraboš vodný sa najviac vyskytuje v oblastí, kde sa nachádzajú rieky, potoky a jazerá. Spoznať ho môžete už podľa toho, že na narobenie škody potrebuje viac času, pretože žije samotársky, na rozdiel od hrabošov, tí žijú v skupinách. Pod zemou vytvára chodbičky dlhé aj niekoľko desiatok metrov, takže aj keď objavíte dieru, je nízka pravdepodobnosť, že sa hryzec nachádza niekde v blízkosti. Tieto chodby sú poväčšine vodorovné a niektoré časti môžu byť v hĺbke až do jedného metra. Niekedy využívajú chodby vytvorené inými živočíchmi.

Hryzec najviac napáda čerstvé šťavnaté korene ovocných stromov, no zvyčajne sa nakŕmi aj na iných stromoch, napríklad dube alebo ruži. V prípade ihličnatých stromov mu najviac chutí kôra. Čo sa týka zeleniny, tak hryzce preferujú koreňovú, kapustu, zemiaky alebo slnečnice. Niekedy nepohrdne ani inými druhmi zeleniny, keď už nemá toho veľa na výber. Denne skonzumuje hryzec až viac ako 100 gramov čerstvej potravy a keďže žije pomerne hlboko pod zemou, tak jeho pravidelné návštevy spoznáte podľa ohryzených koreňov stromov a zeleniny.

Hraboš poľný

Hraboš je pre vašu úrodu veľmi nebezpečný. A to kvôli tomu, že má veľmi rýchlu rozmnožovaciu schopnosť vo veľkom množstve. Jeden pár hrabošov môže splodiť v období 10 mesiacov (najčastejšie sa rozmnožujú od marca do decembra) až 2 500 mláďat. Skúste si to vynásobiť tým, koľko dokáže skonzumovať za toto obdobie jeden hraboš. Z toho vám vyjde, že len 3 000 hrabošov dokáže v priebehu mesiaca skonzumovať až 2 tony rastlín alebo obilia. Môže to znieť ako hotová katastrofa, no na druhej strane treba zobrať do úvahy, že sa hraboše dožívajú maximálne 4 mesiacov.

Škody pri hrabošovi sa dajú spoznať hlavne zožratými koreňmi, no okrem podzemných častí rastlín sa živia aj listami, stonkami a semenami. Preferuje zemiaky aj cukrovú repu, koreňovú zeleninu aj niektoré druhy ovocia. Napadnúť môže aj listnaté ovocné stromy. Hrabošom môže pomáhať k lepšiemu rozmnožovaniu neporiadok. Zle pozberaná úroda, ktorá sa potom stáva potravou pre hrabošov a zanedbanie starostlivosti o pôdu. Voči ostatným konkurentom, ktorí sa na vašej úrode môžu živiť, sa bránia pomocou zubov a ostrých pazúrov.

Hraboš močiarny

Aj názov tohto hlodavca vám upresňuje, kde sa najčastejšie vyskytuje a kde sa mu darí. No dokáže sa objaviť aj v suchších záhradách. Najviac mu chutí počas obdobia vegetácie, a to najmä steblá trávy a listy ľahko stráviteľných rastlín. Zameriava sa teda hlavne na nadzemné, zelené časti, no má rád aj semená a chutí mu aj mach. Objavovať sa začína už po prvých mrazoch, keď sa jeho hlavným zdrojom potravy stáva kôra z mladých stromov – či už listnatých, ovocných alebo ihličnatých. To môže narobiť vo vašej záhrade a dvore poriadne škody, pretože novo nasadené stromy to potom nemusia zvládnuť.

Čo sa týka vzhľadu, tak je veľmi podobný poľnému hrabošovi, jediná odlišnosť je, že srsť má o čosi tmavšiu. No to, že máte dočinenie s močiarnym hrabošom, spoznáte na základe toho, ktoré časti rastlín sú zničené a zjedené. Špecifické je i to, že spomínané mladé stromčeky obhryzie tesne pri zemi. Chutia mu napríklad malé výhonky borovíc a smrekov, no konzumuje topoľ, jarabinu, hrab, jelšu či smrekovec. Močiarny hraboš teda nie je až takým problémom v menších záhradách, ako skôr v lesných porastoch a pri novo zasadených stromoch.

Ako odhaliť ich prítomnosť

Túto tému sme načrtli už aj vyššie, no určite je dobré si ju viac priblížiť. Ako spoznáte, že vašu úrodu napadli hraboše alebo hryzec? V prvom rade je to zničená zelenina, niektoré druhy ovocia a mladé stromčeky. To, že ide presne o tieto živočíchy a že to nemajú na svedomí iné zvieratá, odlíšite tým, že sú zničené hlavne spodné časti rastlín – korene, kôra, prípadne nadzemná časť rastlín, ktorá sa nachádza blízko pôdy.

Ďalším znakom hlodavcov sú ich podzemné tunely. Keď vyberiete zvyšky koreňov zeleniny, ktorú hlodavce nezožrali, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa pod ním bude nachádzať podzemný tunel. Tieto tunely vedú priamo do hniezda hrabošov, ktoré je približne 30 centimetrov pod zemou a ich približný priemer sa pohybuje okolo 4 centimetrov. Ak by ste na takéto hniezdo narazili, tak tam nájdete zvyšky koreňov, trus a podstielka zo suchých kúskov rastlín. Každá skupina hrabošov má svoju vlastnú noru.

Ochrana úrody pred hrabošmi a hryzcami

Ak ste dokázali identifikovať škodcov vo vašej záhrade, tak je načase, aby ste sa ich zbavili predtým, než sa premnožia a zničia celú úrodu. Na ich odstránenie, resp. odstrašenie môžete použiť dva spôsoby. Najčastejšie sa využíva pachová alebo repelentná bariéra. Druhým zo spôsobov sú zvukové plašiče.

Pachové a repelentné bariéry

Pachové a repelentné bariéry sú v podstate veľmi podobné a fungujú na rovnakom princípe. Odlišnosť medzi nimi je hlavne v type a zložení konkrétneho pachu. Cieľom je odpudzovanie a vyháňanie hryzcov a hrabošov zo záhrady. Môžete to využiť aj v tom prípade, ak máte problémy s krtmi. Na tieto účely sa používajú aj špeciálne druhy rastlín, ktoré majú výraznú arómu a tým pádom majú rovnaký – repelentný účinok. Najznámejšími sú korunka kráľovská, cesnak, cibuľa, narcis, komonica alebo baza.

Pomocou týchto, ale aj ďalších rastlín (tuje, orecha, cibule alebo žihľavy) vytvoríte tzv. repelentné alebo pachové bariéry. Urobíte to tak, že upcháte chodbičky hlodavcov listami alebo handrou napustenou benzínom, prípadne petrolejom. Základom pri tomto spôsobe je používanie vysoko aromatických prvkov, ktoré budú hlodavcom smrdieť. Aby ste ochránili mladé stromčeky od močiarneho hraboša, skúste pred zasadením dať do pôdy odpudivé prípravky, ktoré nájdete bežne v záhradkárstvach. Pripraviť si môžete aj domáci prípravok, ktorý sa bude skladať zo srvátky, cmaru a po pár dňoch kvasenia ho vlejete do chodbičiek.

Zvukové plašiče

Na druhej strane sú zvukové plašiče, ktoré fungujú nielen na spomínané hraboše a hryzce, ale aj na krtkov, ktorí vám popod úrodu prehrabú cestičky a kopce. Zvukový plašič vytvoríte jednoducho z odrezaného hrdla plastovej fľaše. Túto časť umiestnite hrdlom proti vetru, šikmo, aby do neho prúdil vzduch a zahrabete ho z časti do zeme, aby tam lepšie držal a prenášal tam zvuk. Vietor prenikne do hrdla a bude vytvárať piskľavý zvuk.

Ak nechcete mať po záhrade umelé fľaše, tak si môžete takýto umelý plašič zaobstarať. Elektrické plašiče so zvukom, ktorý nebudete počuť, majú frekvenciu kmitov pod 20 Hz. Vybrať si môžete tiež z rôznych modelov ultrazvukových plašičov, s frekvenciou od 4 do 20 kHz a napájaním na získavanie energie zo solárnych buniek.

Ďalší škodcovia, ktorí môžu ohroziť vašu úrodu

Kedysi nebol s týmito živočíchmi žiadny problém, no v posledných rokoch dokážu zničiť celú úrodu, pretože ich je naozaj veľa a tipy z internetu na nich nefungujú. Reč je o tmavých slimákoch bez ulity, ktoré sa inak nazývajú aj slizniaky. Rastlinky, ktoré ste si zasadili, dokážu zjesť hneď ako vyjdú zo zeme a paradoxne vám tam nechajú rásť len burinu. Obľubujú listy kapusty, reďkovky, mrkvy, petržlenu či ozdobnej tekvice. Jednoducho vám dokážu zjesť celú záhradku.

Keď zbadáte, že sa vám slizniaky nasťahovali do záhrady, tak je potrebné zakročiť. Najskôr to vyskúšajte neinvazívnou cestou, čiže bez chemikálií. Ľudia skúšajú ovsené vločky, soľ alebo ocot. Riešením je aj zbieranie týchto slimákov, pučenie alebo rozkrajovanie – to odporúčame len pre silnejšie žalúdky. Vytvorte im aj nehostinné prostredie – najviac sa im darí v prehustenej, málo presvetlenej pôde a ideálny je pre ne aj vysoký, vlhký trávnik. Hromadia sa aj v zle spracovanom a neošetrovanom komposte. Na slimáky je vhodné vypustiť hydinu, ktorá si ich zo zeme pozbiera.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 26.04.2021
Posledná aktualizácia: