Úprava chodníkov v záhrade (chodníky zo štrku, betónu, kamienkov, šľapáky do trávy)

Chodníčky a cestičky na záhradách nám uľahčujú pohyb a taktiež šetria naše trávniky či skalky. Ak túžite po skutočne dokonalej záhrade, nemusí byť na škodu ani rada skúseného záhradného architekta, no pri troche kreativity a šikovnosti, by ste to mali zvládnuť aj sami.

Dôležité je správne rozvrhnutie chodníkov, použitie kvalitných materiálov a vaša chuť experimentovať.

Vytvorte si vlastné mravčie chodníčky

Ešte pred samotnou realizáciou chodníkov na vašom pozemku, je dôležité ich správne naplánovanie. Estetika je dôležitá, no nezabudnite aj na praktickú stránku veci. Chodníky si najlepšie navrhnete tak, že budete sledovať cestičky, ktoré ste si na záhrade už vyšliapali. V tomto sme rovnakí ako mravce. Chodníky si vytvárame presne na tých miestach, ktoré spájajú najdôležitejšie body na našom pozemku, teda tie, ktoré najčastejšie navštevujeme.

Trochu iné je to vtedy, keď ste si dom práve postavili alebo kúpili. V takomto prípade so zakladaním chodníkov počkajte. Najprv si vytvorte svoje „mravčie“ cestičky a do práce sa pustite až potom. Verte, ak ich postavíte na miestach, po ktorých nemáte prečo chodiť, napríklad na základe návrhu architekta, budete aj tak behať všade naokolo.

Technický návrh chodníkov

Cestičky sú vychodené a teraz je na čase naplánovať technické podrobnosti. Rozhodujúca je šírka chodníkov. Na miestach, kde sa potrebujete presúvať napríklad s kosačkou alebo fúrikom, budete potrebovať minimálne 80 cm široký pôdorys. Ak nemáte mierku v oku, tak si predstavte svoje dvere. Šírka tých klasických je presne 80 cm.

Chodníky, ktoré majú slúžiť len na rýchle prebehnutie od skalky ku políčku so zeleninou alebo od bazéna k záhradnej sprche, môžu byť pokojne užšie. Nikdy však nie menej ako 40 cm. To už by ste si namiesto nich mohli pozemok poprepájať pokojne kladinou. Najlepší efekt, čo sa estetiky týka, dosiahnete, keď skombinujete širšie a užšie cestičky.

Premyslite si aj výšku chodníkov. Môžu byť nadúrovňové alebo podúrovňové. V prvom prípade budú o čosi vyššie ako okolitý terén. Preto nezabudnite aj na naplánovanie schodíkov či plošiny, ktorá je o čosi lepším riešením, a to hlavne vtedy, ak chcete po chodníkoch chodiť s fúrikom, kosačkou či inými záhradnými pomocníkmi. Podúrovňové chodníčky budú v rovnakej výške ako zvyšok terénu.

Kedy sa pustiť do zakladanie chodníkov a cestičiek

V zime by ste sa do takýchto prác asi nepúšťali, no rovnako nevhodným obdobím je i skorá jar alebo neskorá jeseň. V čase, keď začnete s prácami, by mala byť pôda rozmrznutá a dostatočne preschnutá, avšak nie vysušená na kameň. Stred leta teda taktiež nie je úplne ideálnym časom. Najlepším obdobím je máj až jún alebo august až september. Stavebné práce si naplánujte na dni, kedy nehrozia zrážky.

Spevnené chodníky z trvácnych materiálov

Určite poznáte rozprávku o troch prasiatkach. Tretie, ktoré si so stavbou tehlového domu dalo najviac práce, dopadlo najlepšie. Tento princíp platí aj pri chodníkoch na záhrade. Dlažba, tehly, betónové tvárnice, chodníky z týchto materiálov vydržia roky, nebudete ich musieť priebežne upravovať a bojovať s prerastaním buriny. Ich zakladanie je však náročnejšie po finančnej aj časovej stránke.

Základom je príprava podkladu. Dlažbu nemôžete len tak položiť na trávnik. Chodník musíte čo najpresnejšie zamerať a následne vykopať zeminu minimálne do hĺbky 50 cm, po celej jeho budúcej ploche. Konkrétna hĺbka ryhy závisí od typu použitého materiálu a podkladu, na ktorom bude chodník stáť. Zem je potrebné zhutniť a na ňu naniesť niekoľko samostatných vrstiev štrku rôznej frakcie (od najhrubšieho po najjemnejší). Pred položením dlažby vás čaká ešte osadenie a zabetónovanie obrubníkov a dôkladné urovnanie posledných podkladových vrstiev z najjemnejšieho štrku, poprípade piesku. Takéto chodníky môžu byť podúrovňové aj nadúrovňové. Všetko závisí od výšky obrubníkov.

Rovnako odolné sú aj vybetónované cestičky. Pri ich zakladaní sa používa debnenie z dosiek alebo budúcich obrubníkov. Teplo, mráz, sneh, vlhko, to sú vonkajšie vplyvy, ktoré tomuto materiálu neprospievajú, preto sa môže po niekoľkých rokoch začať trúsiť. Pri spevnených chodníkoch by ste nemali zabudnúť ani na odvodňovací kanál - ryhu, ktorá povedia pozdĺž celej ich dĺžky. Pri silnejších dažďoch a na jar, kedy voda tečie z každého rohu, by boli chodníky mokré, pretože pevné materiály vodu nevsakujú.

Štrkové, pieskové, kamenné a iné podúrovňové chodníky

Jednou z ľahších a lacnejších alternatív sú cestičky vytvorené nánosmi štrku, piesku, drvenej kôry a iných „sypkých“ materiálov. Ich najväčšou výhodou je dobré odvádzanie vody, ktorá prirodzene vsiakne do pôdy. Potom, ako si vyznačíte konkrétne trasy, na nich taktiež vykopete ryhu. Čím hlbšia ryha a viac vrstiev vytvorených z rôzne hrubých násypových materiálov, tým odolnejší chodník. Nasledujúce postupy sú akýmsi základným návodom. Materiály a jednotlivé kroky však môžete kombinovať a prispôsobiť svojim potrebám.

Drevené nadúrovňové chodníky

Spevnené drevené chodníky taktiež nie sú najlacnejšie a ani najjednoduchšie v rámci práce a času, no ten výsledok...ten stojí za to! Podobne ako v predošlom prípade, musíte najprv vykopať ryhu hlbokú cca 30 cm, na jej stranách vybetónovať niekoľko miest, ktoré budú slúžiť ako pevný podklad pod stojky drevenej konštrukcie, na ktorú pripevníte samotný chodník.

Drevená konštrukcia pozostáva z niekoľkých hranolov, prepojených tenšími doskami. Môžete si ju predstaviť ako hrubší rebrík položený na zemi. Drevené chodníky by mali byť zásadne nadúrovňové. Tým, že ich mierne zdvihnete, zabránite priamemu kontaktu so zemou a vlhkosťou, čím im predĺžite životnosť.

Výber vhodného dreva do exteriéru

Drevo z pohľadu životnosti delíme do piatich kategórií, ktoré sa nazývajú triedy trvanlivosti. V exteriéri by ste mali používať najodolnejšie druhy z prvej a druhej triedy, čo neplatí len v prípade chodníkov, ale taktiež pri plotoch, terasách či zábradliach.

Na výber máte taktiež exotické dreviny, ktoré životnosťou mnohokrát prevyšujú tie naše. Za tie najodolnejšie sa považuje drevo cumaru z Brazílskeho teaku, ipe wood, ktoré má životnosť viac ako 40 rokov, a drevo s krkolomným názvom „massaranduba“, zo stromu Manilkara bidentata. Potom tu máme aj africké dreviny ako strom Intsia bijuga (drevo sa nazýva merbau), Pterocarpus soyauxii (padauk) alebo ázijský teak.

Šľapákové chodníčky

Takzvané šľapákové chodníčky sú veľmi estetickým, lacným a rýchlym riešením. Do zeme iba zapustíte jednotlivé kusy materiálu, medzi ktorými bude rásť tráva alebo iná vegetácia. Na tento účel môžete použiť narezanú guľatinu, betónovú dlažbu alebo tvárnice, pálené tehly, či veľké okrúhle kamene. Ak použijete naozaj ťažké betónové kvádre, nemusíte ich ani zakopávať, ale iba položiť priamo na trávu či zem, čím vytvoríte nadúrovňový šľapákový chodník. Fantázií sa medze nekladú, takže ak sa rozhodnete využiť iný materiál, nič vám v tom nebráni.

Nevýhodou týchto chodníkov je pomerne náročná starostlivosť. Trávu medzi šľapákmi musíte strihať ručne. S kosačkou by to bolo minimálne náročné. Šľapákové chodníky môžete sčasti spevniť, čím si ušetríte prácu, a to štrkovou, kamienkovou či pieskovou výplňou medzi jednotlivými šľapákmi. V takomto prípade však budete musieť opäť vyhĺbiť celý pôdorys chodníka.

Údržbu si do istej miery uľahčíte aj vysadením pôdopokryvných, nízko rastúcich alebo plazivých rastlín, či tráv. Vhodnými druhmi sú Trahok rímsky, Flox šidlolistý, Mydlica bazalkovitá, Materina dúška, Delosperma congestum, Rožec plstnaný, Zbehovec, Machovička šidlovitá, Kostrava sivá, Bradník japonský, Skalník Dammerov, Portulaka zeleninová, Brečtan popínavý, Zimozeleň menšia, Pachysandra vrcholová, Rozchodník skalný, Medvedica lekárska, Kopytník európsky, Čerkáč peniažtekový, Kyslička.

„Rýchly“ EKO chodník zo starých dosiek

Na vytvorenie chodníkov môžete použiť aj staré dosky alebo latky z paliet. Takéto cestičky vydržia len niekoľko rokov, môžu postupne klesať alebo sa deformovať smerom do strán a nevydržia väčšiu záťaž, napríklad pri používaní naplneného fúrika, no na druhej strane ide o veľmi ekologické, lacné a rýchle riešenie.

1. Cestu, ktorou bude chodník viesť, zbavte rastlinného porastu a hlinu urovnajte najviac, ako to pôjde. Pomôžte si napríklad doskou.
2. Pripravte si rovnako dlhé late.
3. Ešte predtým, ako z nich začnete vykladať chodník, vyvŕtajte na každej strane dieru.
4. Doskami vyložte celú „trasu“ chodníka a do dier zabite hrubé klince s dĺžkou minimálne 20 cm. Tie dosky udržia do doby, kým sa prirodzene nezatlačia do zeme a nebudú na mieste držať aj samé.

Podobných kreatívnych, alternatívnych a ekologických nápadov dnes nájdete na internete stovky. Pri tvorbe vašich chodníkov sa preto nemusíte držať žiadnych fixných postupov. Jednoducho experimentujte do sýtosti. Ak by niečo nevyšlo, nič strašné sa nedeje.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 12.05.2020
Posledná aktualizácia: