Ako pestovať špenát v zime, na jar, na jeseň v kvetináči a záhrade?
Špenát je chutný, dá sa spracovať na milión spôsobov, a to ako mrazený, tak i čerstvý, je bohatý na vitamíny, minerály a v neposlednom rade sa pestuje neskutočne ľahko.
Tak prečo si svoj vlastný špenát nevypestovať v záhrade alebo hoci aj na parapetnej doske?
Pestovanie a zber špenátu
Menej náročnú rastlinu, akou je špenát, nájdete len ťažko. Prežije chlad, teplo, sucho, vlhko, prehnojenú aj na živiny chudobnú pôdu. Pokiaľ však chcete dosiahnuť čo najväčšiu úrodu, najzdravšie zloženie a najlahodnejšiu chuť, musíte mu venovať trochu viac pozornosti.
- Zamerajte sa na správny typ pôdy, ktorá by mala byť najmä dostatočne priepustná, najlepšie hlinito-piesčitá, a mať pH 6,5 – 7.
- Vyslovene nevhodné sú kyslé, ílovité a ťažké nepriepustné pôdy.
- Dôležitá je dostatočná zálievka. Korene rastú plytko, takže nedokážu vodu získavať z hĺbky. Z tohto dôvodu je špenát potrebné polievať aj na jar, kedy je síce v pôde dostatok vlahy, no prevažne v jej hlbších vrstvách.
- Špenát ocení mulčovanie, ktorým zabránite jeho vysychaniu.
Vegetačná doba špenátu sa pohybuje medzi 40 až 70 dňami, listy však môžete zbierať aj priebežne. Ihneď po odstrihnutí ich uskladnite v chladničke. Dajte si pozor, aby boli suché a nikdy ich neprikrývajte igelitovým vreckom alebo nevkladajte do uzavretej nádoby. V takýchto podmienkach sa veľmi rýchlo sparia a zhnijú. Špenát môžete samozrejme aj mraziť, a to vcelku alebo rozmixovaný na pretlak.
Základom je správna doba výsevu
Špenát pestujeme zásadne z priameho výsevu. Predpestovanie by bolo zbytočné, keďže ide o rastlinu s extrémne krátkou vegetačnou dobou. Plytké a veľmi jemné korene navyše presádzanie neznášajú najlepšie. Špenát je chladnomilná rastlina, preto je kľúčový správny dátum jeho výsevu.
Pre dosiahnutie čo najväčšej úrody začnite s výsevom skoro na jar (február až prvá polovica apríla). Orientovať sa môžete aj podľa teploty pôdy, ktorá by mala mať v čase výsevu minimálne 5 a maximálne 10 stupňov °C. Dobrou pomôckou je, že na vypestovanie kvalitného a chutného špenátu mu musíte dopriať aspoň 6 týždňov chladu.
Rastlinky vysievajte priebežne každé dva týždne, čím si zabezpečíte úrodu čerstvého špenátu bez prestávky, a to až do prvej polovice mája. V teplom počasí listy horknú a rastlina veľmi rýchlo vybieha do kvetu. Do jedného riadku s dĺžkou 30 cm, vysejte asi 12 semien do hĺbky 1,5 – 1,8 cm, v asi 3 cm rozostupoch. Riadky by mali byť od seba vzdialené aspoň 15 cm.
- Semienka špenátu klíčia už pri 3 – 4 °C,
- rastlinky s dvoma klíčnymi listami bez problémov prežijú pokles teplôt na mínus 7 °C,
- rastlina s výškou okolo 5 cm vydrží aj mínus 10 °C,
- ideálna teplota vzduchu na pestovanie špenátu je 15 – 18 °C,
- teplota nad 25 °C je pre špenát neznesiteľná.
Pestovanie špenátu v zime
Sadenie špenátu na jeseň je taktiež dobrým spôsobom, ako ho uchrániť pred teplým počasím. Môžete ho pestovať dokonca aj v zime, a to ako oziminu, alebo si vybrať niektorú z odolných a mrazuvzdorných odrôd (Winter Riesen, Misano F1, Matador, Lorelay, Monores), ktoré vydržia čerstvé aj pod snehom.
- Kedy sadiť špenát na jeseň: Jesenné odrody špenátu vysádzajte najskôr v druhej polovici augusta, najneskôr koncom októbra. Rozhodujúca je však aj teplota pôdy (3 – 10 °C) a vzduchu (15 – 18 °C). Vo veľmi teplých rokoch môžete i pri novembrovom výseve stihnúť dopestovať chutný baby špenát.
- Ozimné pestovanie: Vysejte ho asi dva centimetre hlboko v dobe, kedy bude mať pôda teplotu okolo 2 °C (koniec októbra – november). Miesto prikryte hrubou vrstvou mulču z lístia alebo čačiny. Odhrňte ju až na jar, v dobe, kedy by ste špenát vysievali. Rastlinky budú mať náskok, takže na prvých listoch si pochutnáte už koncom marca.
- Pestovanie v zime: Spomínané odolné odrody špenátu vysejte začiatkom augusta. V dobe, kedy bude vonku mrznúť, budú rastliny dostatočne veľké a vydržia v zdraví, dokonca aj pod snehovou pokrývkou.
Dátum:
Máte záhradu, no nemáte príliš veľké skúsenosti s pestovaním plodín? Radi vám s tým pomôžeme. Pripravili sme si pre vás súhrnný návod pestovania najrozšírenejších rastlín v našich končinách.
Čítať celý článokPestovanie baby špenátu
Mladé lístky špenátu sú omnoho šťavnatejšie, lahodnejšie a majú i vyšší obsah živín. Navyše ich môžete pestovať aj v teplejšom počasí, pretože úrodu zozbierate skôr, ako rastlina vybehne do kvetu. Baby špenát pestujte rovnako ako ten, ktorý chcete nechať vyrásť do „dospelosti“. Rozdiel spočíva iba v dobe zberu, na ktorý sa môžete tešiť asi také 2 až 3 týždne po výseve.
Vlastná úroda aj bez záhrady
Pestovanie špenátu v kvetináči je veľmi jednoduché. Doprajte mu vhodnú pôdu, dostatok zálievky a správnu teplotu. Najlepšie sa mu bude dariť na chladnejšej chodbe. Na jar a na jeseň ho môžete pestovať na balkóne. Ďalšou možnosťou, ako mať čerstvý špenát po ruke celý rok, je nakličovanie semien alebo pestovanie mikrobyliniek.
Semienka namočte do vody na jednu noc, vodu zlejte a udržiavajte ich vlhké, napríklad v sklenenom uzatvárateľnom sklíčku. Klíčky budú hotové za 3 – 4 dni. Mikrobylinky alebo microgreens sú vlastne podrastené klíčky, na ktoré si počkáte cca 14 dní. Potom, ako semená naklíčia, ich vložte do misky s malým množstvom vody alebo použite kokosový substrát. Strhajte len ich zelené časti a semená vyhoďte na kompost.
Špenát a hnojenie
Špenát radíme medzi rastliny druhej trate, čo v preklade znamená, že je stredne náročný na živiny. Preto potrebuje pôdu, ktorá bola hnojená rok pred jeho výsevom alebo na miestach, na ktorých sme v zime pestovali ozimné druhy zeleniny. Pokiaľ by ste sa rozhodli špenát sadiť tam, kde ste hnojenie nezrealizovali dlhšiu dobu (3 – 4 roky), môžete ešte na jeseň do pôdy zapracovať malé množstvo dobre vyzretého maštaľného hnoja alebo záhradného kompostu.
Vyvarujte sa priameho hnojenia. Priemyselné hnojivá sú v prípade špenátu úplne zbytočné. Všetka listová zelenina má vlastnosť „nasávať“ dusičnany, ktoré nepatria medzi tie najzdravšie látky pre ľudský organizmus. Jediný prípad, kedy môžete špenát prihnojiť organickým prípravkom, je príliš pomalý rast alebo na pohľad slabé a chradnúce rastlinky.
Škodce a choroby
- Žltnutie listov: Špenát sa vám takto snaží povedať, že mu nevyhovujú dané podmienky. Problémom môže byť vysoká teplota pôdy, nedostatok vlahy alebo ide o prejav začínajúceho plesňového ochorenia. Skúste ho mierne prihnojiť a zvýšiť alebo znížiť zálievku.
- Pleseň špenátová (iné názvy – Pleseň révová, Peronospóra): Rozširuje sa hlavne pri extrémne vlhkom počasí. Spoznáte ju podľa hnedožltých usychajúcich fľakov na listoch. Najlepšou ochranou je výsadba rezistentných (odolných) odrôd. Už existujúcu pleseň porazíte pomocou pesticídov. Lepším riešením je však vytrhať špenát a vysiať ho na iné miesto. Listy plné chémie si predsa môžete kúpiť aj v obchode a navyše, existuje len malá pravdepodobnosť, že špenát zachránite.
- Vírus mozaiky Pepina: Tento vírus napadá hlavne zemiaky a paradajky. V našich končinách nie je bežný, no s postupným otepľovaním sa môže „uchytiť“ aj na listoch nášho špenátu. Vírus neprežije na rastlinách, ktoré rastú v pôdach s vysokým obsahom dusíka.
- Kvetárka repová: Existuje celý rad hmyzu, ktorý si rád pochutná na listoch špenátu. U nás je to najčastejšie Kvetárka repová. Napadnutie touto skupinou škodcov spoznáte podľa vyhryzených chodbičiek na listoch. Namiesto postreku vysaďte okolo špenátu reďkovku. Jej listy sú pre hmyz magnetom, no ich požierači reďkovke nijako neublížia a neutrpí ani jej podzemná časť, kvôli ktorej ju pestujete. Alternatívou je používanie ochranných sietí, cez ktoré sa hmyz k listom špenátu nedostane.
- Vošky: Pri jarnom pestovaní špenátu sa vošiek nemusíte obávať. V tomto období ich populácia ešte nie je taká veľká, no pri veľmi teplom počasí, sa môžu objaviť. Pomôže ručné zbieranie, postrek z mydlovej vody a prilákanie dravého hmyzu do záhrady. Vošky chutia najviac lienkam a zlatoočke obecnej.
- Slimáky a slizniaky: Listová zelenina a slimáky, to je vopred prehraný boj. Špenát pred nimi ochránite jedine tak, že ich k nemu nepustíte. Pomôže vám plastová zábrana proti slimákom, medený plech a ich pravidelný zber. Ak vám to nie je proti srsti, slimáky môžete likvidovať aj pomocou „granuliek“ s jedom. Pamätajte však na to, že zabijete jedného a ďalší traja prídu. Preto sa s nimi naučte skôr spolupracovať.
Výber vhodnej odrody
- Chica F1: Odroda s veľmi pomalým rastom, ktorá nevybieha do kvetu. Je vhodná na pestovanie v teplejšom počasí alebo, naopak, ako ozimina.
- Seychelles F1: Odolná voči múčnatke. Vysievame ju na jar, jeseň alebo ako oziminu.
- Wallis: Odolná proti škodcom, chorobám a žltnutiu listov. Môžete ju pestovať skoro na jar alebo začiatkom jesene.
- Tonga: Je možné ju vysievať až do konca marca. Aj pri teplejšom počasí dokáže poskytnúť postačujúcu úrodu. V teplejších oblastiach je vhodná aj na ozimné pestovanie.
- Winter Bloomsdale: Odroda odolná proti škodcom, najmä proti vírusu mozaiky Pepina.
- Giant Nobel: Pôvodná odroda vhodná len na skoré jarné pestovanie.
- Tyee: Odolná voči špenátovej plesni. Môžete ju vysievať skoro na jar a koncom leta.
- Winter Riesen, Misano F1, Matador, Lorelay, Monores: Veľmi odolné – mrazuvzdorné odrody, ktoré vydržia aj výraznejšie poklesy teplôt. Sú rezistentné voči plesni špenátovej.
Špenát – „nešpenát“
Ak ste tejto listovej zelenine totálne prepadli a nedokážete sa zmieriť s tým, že si ju nebudete môcť dopriať aj v priebehu leta, môžete pestovať niektoré príbuzné rastliny, ktoré špenát pripomínajú chuťou, vzhľadom aj obsahom zdraviu prospešných látok a nemajú problém s teplým počasím.
- Stromový špenát/Mrlík obrovský (Chenopodium Giganteum: Jednoročná, veľmi nenáročná rastlina, ktorá patrí do rovnakej rodiny aj čeľade ako špenát siaty. Vysieva sa priamo na záhon, a to od polovice apríla (klíčenie 1 – 2 týždne). Počítajte s tým, že tento Mrlík dorastá až do výšky dvoch metrov.
- Jahodový špenát/Mrlík hlávkatý (Chenopodium capitatum): Táto rastlina vás osloví chuťou aj vzhľadom. Medzi listami totiž vyrastajú súbory červených kvetov, ktoré z diaľky pripomínajú veľké jahody či maliny. V lete jej vyhovuje slnečné stanovisko a dostatok vlahy. Možné je aj celoročné pestovanie v kvetináči. Ak necháte zopár rastlín so semenami v zemi, od jari by sa vám mal Mrlík hlávkatý začať v záhrade rozmnožovať aj sám.
- Špenát novozélandský/Štvorbôčik rozložitý (Tetragonia tetragonioide): Z botanického hľadiska nemá rastlina so špenátom nič spoločné. Chuťou ho však skutočne pripomína. Štvorbôčik znáša vysoké teploty aj mierne sucho a na záhrade vám vydrží až do prvých mrazov. Keďže trochu dlhšie klíči, s predpestovaním priesad začnite v polovici apríla a na záhradu ich presaďte až po 15. máji.
- Malabský špenát (Basella Alba): Rastlina je označovaná aj ako popínavý špenát. Jej plazivé výhonky dorastajú do dvoch metrov a na prvý pohľad pripomína mätu. Potrebuje humóznu pôdu, slnečné stanovisko a teplo. Taktiež nie je príbuzná špenátu, no jej lístky chutia podobne, len trošku kyslejšie.
Prečo vlastne špenát pestovať?
Špenát je veľmi zdravou zeleninou. Obsahuje kyselinu šťaveľovú, karotén, železo, jód, vápnik a vitamíny C, B1, B2, E, K. Môžete ho konzumovať čerstvý v zeleninových šalátoch, jemne blanšírovaný ako náplň mäsových rolád alebo mrazený, v podobe prívarku či polievky. Pokiaľ by ste si to chceli uľahčiť a jesť špenát z obchodu, mali by ste vedieť, že ak je táto listová zelenina, spolu s reďkovkami, hlávkovým šalátom a uhorkami, hnojená priemyselnými hnojivami, obsahuje vysoké množstvá dusitanu sodného, ktorý v kombináciami s aminokyselinami vytvára veľmi nebezpečné rakovinotvorné látky.
Autor článku
Milujem prírodu so všetkým, čo v nej rastie a žije. Som vyštudovaná učiteľka pre najmenších drobcov, ktorú však zlákalo písanie, zvieratá a život...
Pozrite si aj naše inšpirácie
Detské ihrisko z pneumatík
Patríte aj vy k milovníkom recyklácie nepoužívaných vecí a máte aspoň trošku manuálnej zručnosti? Potom čítajte ďalej! Aj vy si totiž môžete doma svojpomocne vyrobiť originálne, lacné a...
.jpg)
Adventné vence
4 týždne pred Vianocami je krásna, zároveň však aj hektická kapitola roka. Napriek tomu by sme nemali zabudnúť na jeden z najtypickejších symbolov adventu, tradičný adventný veniec,...
Záhradný altánok – oceníte ho v lete i na jeseň
Uvažujete nad záhradným altánkom? Určite si ho do svojej záhrady zaobstarajte. Stane sa pre vás oázou pokoja a miestom symbolizujúcim oddych.
Publikované dňa: 01.03.2020Posledná aktualizácia: V tejto kategórií nájdete aj:
Polievanie izbových rastlín prevarenou vodou. Ako často? Správna technika polievania izbových rastlín je dôležitou súčasťou našej starostlivosti. V dnešnom článku vám poradíme ako polievať izbové rastliny a ktorým chybám sa vyhnúť.
Izbové rastliny, ktoré čistia vzduch. Dracena, Fikus aj Lopatkovec Poznáte rastliny, ktoré čistia vzduch v byte? Palmy, svokrin jazyk, spiaca panna. Ako ich pestovať? Všetko podstatné sa dozviete v našom dnešnom článku.
Senecio (starček) – druhy, pestovanie, starostlivosť, rozmnožovanie, prezimovanie Či už ste vášnivý pestovateľ alebo s izbovými rastlinami iba začínate, rôzne typy starčekov sú ideálne na každý parapet či poličku. Nemajú totiž vysoké nároky na starostlivosť.
12/03/2020 14:42Mne sa špenát vôbec nechytá, pritom som si myslela, že rastie naozaj všade. asi bude problém s ph pôdy. Vyskúšam ho teraz v kvetináči, aspoň bude rásť celý rok :)