Ako pestovať dulu? Pestovanie, využitie, rozmnožovanie, zber, choroby

Dula je menej známym ovocným stromom, teda aby sme boli presnejší, väčšina ľudí pozná dulu, ale len málokto vidí zmysel v jej pestovaní. Z toho dôvodu sa u nás veľmi neosvedčila. Je to škoda, keďže v sebe ukrýva mnoho vitamínu C, ktorý vám posilní imunitu hlavne počas chrípkového obdobia, minerálov ako draslík, vápnik, železo, meď, fosfor a zinok. Obsahuje fruktózu, pektín, vďaka čomu sa pridáva do džemov a marmelád.

Takže sami vidíte, že v skutočnosti je veľmi prospešná na celkové posilnenie organizmu. Ak by ste predsa len chceli pestovať toto záhadné ovocie, povieme vám, ako na to.

Ako dobre poznáte dulu?

Toto zvláštne ovocie, ktorému sa darí aj na území Slovenska, sa v staroveku pokladalo za symbol lásky, plodnosti a šťastia. Dula pôvodne pochádza z oblasti Kaukazu. Odtiaľ sa šírila do Malej Ázie, Perzie a napokon sa dostala aj k nám. Dnes sa dula pestuje hlavne v Španielsku, Portugalsku, Francúzsku a v menšom množstve aj v Taliansku.

Dula rastie ako bujný strom alebo krík, hoci v pravom slova zmysle nie je ani jedno a ani druhé. Je to rastlina, ktorá vytvára ker, ale rastie až do výšky 4 až 7 m, takže vzbudzuje dojem stromu. Má biele až ružové kvety, ktoré vyzerajú presne ako tie na jabloni, dokonca aj kvitne v rovnakom čase ako jabloň, približne v druhej polovici mája. Plodom je samotná dula, je to malvica, ktorá má nepravidelné tvary. Plod je pokrytý jemnou chĺpkatou pokrývkou. Postupne sa od hnedej sfarbuje až do žlta a postupne, zrením nadobúdajú prenikavú vôňu. Zrelé plody dosahujú hmotnosť až 800 g, sú veľké, tvrdšie ako jablká a majú prenikavú vôňu a trpkú chuť.

Druhy/odrody

Dula má špecifické plody. Pripomína čapaté jablko alebo hrušku. Na základe špecifického tvaru a konzistencie existujú odrody, ktoré sa klasifikujú ako jablkové sorty = napr. Bereczki, a hruškovité sorty, kam patrí Champion, Cydora Robusta, Vranja. Buďte opatrní aj pri kúpe stromčekov. Nekupujte odrody, ktoré sa pestujú len pre krásne kvety. Vďačnými odrodami, z ktorých môžete pripraviť lekvár, kompót a pod. sú napr. Cooks Jumbo alebo Giant of Zagreb. Dula sa pokladá za nejedlé ovocie, resp. nejedlé v surovom stave, existujú však odrody, ktoré prinášajú chutné ovocie aj pri priamom konzume. Medzi tieto odrody patrí, napr. Aromatnaya a Kuganskaya.

Pestovanie

Dula má rada teplé slnečné prostredie, dostatok vlahy, ale v zime musí mať aj chlad, aby lepšie produkovala ovocie budúcu sezónu. Jej pestovanie je pomerne nenáročné, pretože na nej nezvyknú parazitovať škodce a len ojedinele sa u nej vyskytujú nejaké ochorenia. Z toho dôvodu sa pokladá aj za strom dlhovekosti. Napriek tomu dulu nepestuje mnoho ľudí. Dôvodom je jej konzumácia. Ľudia však netušia, na čo všetko môžu dulu využiť.

Využitie

Keďže je dula na priamy konzum tvrdá a jej chuť je trpká, nekonzumuje sa priamo zo stromu, zato je výborným ovocím na prípravu mnohých zaujímavých pokrmov a nápojov. Napríklad v Indii a na Balkáne sa z duly pripravuje známy nápoj Rakija. Slováci si z duly robia kompóty, lekvár, marmelády, pudingy, cukríky, žuvačky. Dá sa z nej pripraviť výborné víno, mušt a čo je ešte zaujímavejšie, aj dulový syr. Po uvarení sa používa sa aj ako príloha k jedlám alebo sa pridáva do koláčov, ako aróma. V ľudovom liečiteľstva sa z dulových semien pripravuje liečivý vývar, obklad alebo čaj proti žalúdočným problémom, hnačke, pri kašli, pri bolestiach a zápale kĺbov, sliz z duly je silným protizápalovým kloktadlom a pod.

Stanovište, pôda a hnojenie

Dulu umiestnite na slnečné miesto, kde slnka nikdy nie je dosť. Obľubuje kyprú pôdu, ktorá obsahuje živiny a najlepšie je, keď je pôda neustále vlhká, no zároveň dobre odvádza vodu. Nemá rada premočenú pôdu. Najviac jej vyhovuje porézna a mierne kyslá pôda. Nemá rada vápenatú, ťažkú pôdu, ktorá sa ťažko zohrieva a neudržuje teplo. Hnojí sa s hnojivom s nízkym obsahom dusíka. Pozor najmä na trávnikové hnojivá, ktoré síce podporujú krásny rast stromu a mohutnú zelenú korunu lístia, obsahujú mnoho dusíka, čo je potom na úkor kvetov a plodov.

Zálievka

Duly majú radi teplé počasie a aj teplú, ale mokrú pôdu. Hoci sa rýchlo adaptujú na suchú pôdu, v prípade extrémneho sucha je potrebné ich zavlažovanie. Vodu však milujú a v skutočnosti veľa znesú, preto obľubujú aj ľahko priepustnú pôdu. Vďaka nej sa voda dostane do celého koreňového systém. Ak ju budete pravidelne zalievať, nič nepokazíte.

Rozmnožovanie

Dula sa rozmnožuje vegetatívne, očkovaním, teda štepením na podpník vlastného druhu. Možno ju rozmnožovať aj odkopom, potápaním alebo zakorenením odrezkov, dokonca aj zo semien. Metóda zasiatia nezanecháva na dule jej materské vlastnosti a tento spôsob sa využíva na získanie podpníkov. Pri rozmnožovaní zo semena je lepšie, keď ich pred zazasením navlhčíte, budú rýchlejšie klíčiť. Klíčenie trvá okolo 6 týždňov.

Výsadba

Ak ste sa rozhodli pestovať dulu zo semena, mali by ste ich zasadiť koncom zimy alebo začiatkom jari. Vysadiť ich môžete do hrnca alebo priamo do zeme. Semenám sa darí dobre aj v skleníku. Pri presádzaní duly z hrnca do zeme, by mala byť dostatočne veľká a hlboká. Vysteľte ju kompostom alebo rašelinou, vložte rastlinu a prikryte pôdou.

Dulu si môžete zakúpiť aj v kvetináči. Cena sa pohybuje v závislosti od veľkosti a odrody dreviny od cca 10 do cca 30 eur.

Zber

Nová rastlina začne plodiť svoje prvé ovocie až po 5 rokoch. Ak pestujete dulu z odrezkov, bude to o niečo skôr, ale neočakávajte plody skôr ako po 3 rokoch. Potom sa už každoročne môžete radovať z prvej úrody. Zber sa uskutočňuje v druhej polovici októbra, keď dozrejú všetky plody. To, či je ovocie zrelé, zistíte podľa sfarbenia. Duly by mali byť jasné žlté, navyše, zaujímavo rozvoniavajú.

Ako sa starať o dulu?

O dulu sa netreba nijako mimoriadne starať. Počas rastu, by ste na nej mali vykonávať výchovný rez, prostredníctvom ktorého bude rásť ako okrasný stromček. Rezom by mala vznikať otvorená kotlová koruna, takýto rez sa robí aj na broskyni. V dospelosti dulu len preventívne presvetľujeme a odstraňujeme choré, poškodené a mŕtve konáre. Presvetľovanie a prevzdušňovanie je aj dobrou metódou, ako znížiť šírenie a napadnutie chorobami. Pre zvýšenie produkcie ovocia sa vykonáva aj mladistvý rez duly. Je to rez, pri ktorom z vrcholíka odstránite všetky hlavné vetvy a necháte len 5 hlavných. 

Choroby a škodce

Dula nie je rastlina, resp. ovocný strom, ktorý by mal problém s chorobami alebo so škodcami. Samozrejme, vyskytnúť sa môžu, vtedy je potrebné nájsť vhodný pesticíd na konkrétnych škodcov a choroby. Zo škodcov a plesní sa najčastejšie vyskytujú:

Voška jabloňová

Ide o hmyz zelenej farby, ktorý má krídla. Predstavuje nebezpečenstvo hlavne pre jablká a keďže je dula niečo medzi hruškou a jablkom, môže ohrozovať aj ju. Napadnutie sa prejavuje najmä spomaleným rastom (pri mladom stromčeku), ale aj na zníženou mrazuvzdornosťou. Hoci nepoškodzuje plody, je prenášačom mnohých vírusových ochorení, pred ktorými sa nedokáže dula brániť.

Múčnatka jabloňová

Najväčším nebezpečenstvom sú plesne, konkrétne Múčnatka jabloňová, ktorá je postrachom mnohých ovocinárov. Napáda listy a výhonky rastliny. Spoznáte ju rýchlo, na postihnutých miestach vytvára biely povlak. Ak ste "viničiarom“, určite viete, že je proti nej náročné bojovať, často už býva neskoro. Preto sa odporúča, i keď strom nie je postihnutý, preventívne postrekovať, pretože Múčnatka sa veľmi rýchlo šíri.

Chrastavitosť

Ide o hubovité ochorenie, ktoré spôsobuje huba Venturia inaequalis. Vyskytuje sa prevažne vo vlhkom prostredí, ktoré huby a plesne obľubujú. Chrastavitosť sa v podobe tmavých škvŕn prejavuje najprv na spodnej strane listov. Tie postupne uschýnajú a odumierajú. Na plodoch vznikajú hnedé škvrny. Hoci chrastavitosť nijako neovplyvňuje chuť plodov ani nie je škodlivá pre človeka, zhoršuje kvalitu plodov, čo sa prejavuje v ich krátkej trvácnosti.

Autor článku

---

---

Publikované dňa: 10.04.2020
Posledná aktualizácia: